Dominik Tatarka - V úzkosti hľadania

Autor: Adam Cagáň | 14.2.2013 o 16:31 | (upravené 14.2.2013 o 16:45) Karma článku: 4,58 | Prečítané:  1282x

Recenziu slovenského autora a zároveň poviedkovej knihy vlastne píšem po prvý raz. Dominik Tatarka a jeho prvotina V úzkosti hľadania si však zaslúžia oveľa viac ako zopár zanietených recenzií a článkov na kultúrnych blogoch. Tatarkov nezameniteľný lyrizovaný štýl prózy a znamenitý slovný prejav ho predurčujú minimálne k osloveniu "legenda" slovenskej literatúry. Kiež by sa aj súčasná slovenská literárna moderna odklonila od jednoduchosti a (nemajte mi to za zlé) jazykového primitivizmu a vzala si za vzor tak silnú osobnosť akou Tatarka bezpochyby bol.


 

Dominik Tatarka sa právom radí k najvýznamnejším slovenským prozaikom 20. storočia. Bol rovnako významnou osobnosťou opozičnej a disidentskej literatúry. Študoval filozofickú fakultu na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr na univerzite Sorbonna v Paríži, pôsobil ako profesor slovenského a francúzskeho jazyka, koncom druhej svetovej vojny sa zúčastnil Slovenského národného povstania, aktívne vystupoval proti Varšavskej zmluve a podpísal Chartu 77. Po roku 1969 mal zákaz publikovať a verejne vystupovať.

Súbor poviedok V úzkosti hľadania vznikol v roku 1942, teda v čase trvania 2. svetovej vojny, čo autora výrazne ovplyvnilo. Tak ako väčšina autorov vojnového obdobia, aj Tatarka vo svojich poviedkach analyzuje existenčné otázky človeka, ktorý stratil vo vojne ideály. V textoch je použitých množstvo umeleckých jazykových prostriedkov, pričom autor často využíva mýty a podobenstvá. Hlavnými hrdinami príbehov sú zvyčajne osamelí jedinci trpiaci úzkosťou.

"Hodne som pil a bavil sa výborne. Veď prečo aj nie! Odkedy som poznal sprostotu ako najsolídnejší základ svojho blaha, rozhojnila sa mi radosť, ktorú neskalila ani okolnosť, že prýšti z tohto zdroja."

Celé súborné dielo pozostáva z trinástich povedok, ktoré Tatarka napísal v rozmedzí rokov 1931 - 1946. Prvú z poviedok s názvom Rozprávka o prichádzajúcej jari, iba 18 ročný Tatarka odovzdal ako mesačnú prácu počas štúdia na gymnáziu v Trenčíne. Profesorka mu ju však vrátila s tým, že nespĺňa kritéria mesačnej úlohy. Pani profesorka sa zrejme unáhlila, keď prehliadla obrovský potenciál tej mladej mysle. To čo dokázala Tatarkova 18 ročná predstavivosť vyprodukovať a pretaviť do danej poviedky, je prinajmenšom nevídané a obdivuhodné.

"Janko prestal byť vlastne viditeľný, lebo pravdepodobné nervové vlákna ho rozviedli zo sietnice po kôre mozgu a rozpustili jeho obraz. V určitom zmysle priezračný, tvoril len sotva povedomý prízvuk iných obrazov. Dalo by sa povedať: krajinka vnímaná s Jankovým prízvukom."

Tragické je byť človekom - to je Tatarkove motto, ktorého ťažobu noblesne nesie na pleciach každá jedna poviedka. Autor postupne rozmotáva klbko existenčnej úzkosti a obratne obšíva celú knihu niťou tragédie a beznádeje. Znechutený zbytočnou smrťou všade vôkol, bičovaný ťarchou medzivojnového obdobia a zdrvený následkami druhej svetovej vojny, rozlieva Tatarka expresívne výrazové prostriedky po celej svojej knihe tak, ako vojna rozlievala litre nevinnej krvi po bezbranných lúkach a poliach.

"Šiel ďalej vtáčnik-neborák krajinou mŕtvou, vojnou spustošenou, rumoviskom a mŕtvymi pokrytou. Len vtáčnik bol a prichodilo mu zomrieť hladom a sirobou, lebo nevidel vtáčika ani človiečika. Stalo sa, že bolesťou a hrôzou zapípol priam tak žalostne ako vták."

Aj napriek expresívnosti, existenciálnej ťažobe a tragickosti, kniha nevyznieva úplne depresívne. Dopomáha tomu zrejme fakt, že druhou nosnou témou zväzku je láska. Láska - hlboký a nenahraditeľný cit ľudských bytostí, láska medzi mužom a ženou, rodičovská láska, láska duchovná, popierajúca zmyselnosť, víriaca všetky ľudské zmysly.

"Vymysleli sme si lásku, lebo potrebujeme akýsi titul, zámienku, aby sme sa jeden druhému kutali vo vnútornostiach duševných i telesných, keď príde na to. Darmo, láska sa stala neodmysliteľná pre jednu, tú prsnatú, materskú polovicu ľudského pokolenia."

Čo však Tatarku odlišuje od ostatných slovenských autorov, je najmä vycibrený literárny prejav. Hneď prvá poviedka vám doslová vyrazí dych. Tatarka brilantne ohýba slovenský jazyk, balancuje na hrane klasických a inovatívnych výrazových prostriedkov, ale hlavne prináša do literatúry vzletný, štylizovaný a kvetnatý prejav. Ako bubliny zo samého dna odliepa Tatarka metafory, opakovania, refrény, personifikácie, symboly a podobenstvá, praskajúce na hladine v lyrickú genialitu básne. Dokázal tak skĺbiť jemnosť, krásu a mystickosť básnických diel s "obyčajnou" prózou a vytvoriť dokonale fungujúcu symbiózu sna a reality.

"Na reliéfnej mape boli vyryté ulice, kanáliky rovnobežným i priečnym smerom. Cirkulovali v nich neznámi alebo známi ľudia, vzdialení ako v uzvretom krvnom obehu. Kanáliky tvorili velikánske bloky domov, duté. Dýchali ako priedušnicami z priestoru zelenými záhradami. Navrstvené boli z dutých kvádrov. Vo vedomí v každom kvádri býval človek, vybuchujúca iskra, zárod v súši."

Dominik Tatarka by sa o mesiac dožil sto rokov. Bohužiaľ sa nedožil ani novembrovej revolúcie. Jeho dielo, odkaz a genialita však s nami žije ďalej prostredníctvom jeho kníh. Ak ste od Tatarku zatiaľ žiadnu knihu nečítali, odporúčam aby ste tak urobili a pripomenuli si najvýraznejšiu slovenskú literárnu osobnosť, sujetového autora, aký sa viac už nemusí objaviť.

Najlepšie poviedky:

Rozprávka o prichádzajúcej jari

Ošiaľ

Podvojná rozprávka

Človek na diaľku

Pach

Číry chlapec Kalkalté

"Len toť pred chvíľou sa ešte milovali, i na tejto žeravej posteli sa milovali. Čo tu povedať? Nič. Čo tu rozprávať? Život uniká, spaľuje ju. Zovrie jej v dlaniach ruku. Ale treba, treba rozprávať, treba. Lapá slová ako nemý, lisuje mozog a všetky predstavy, čo v ňom má o živote a smrti, z útrpnosti k sebe a tomuto dievčaťu, bývalej svojej milej, začne si vymýšľať akýsi príbeh, málo pravdepodobný, aby seba i ju aspoň na chvíľu, pokým sú tu ešte spolu, vymanil z úzkostného povedomia, že všetko sa to končí kdesi tam, kam nás odvezú."

 

HODNOTENIE: 5/5


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?